Special Air Service
Obsah:
Charakteristika a vznik jednotky
Úlohy jednotky
Organizačná štruktúra
Vstupný výcvik
Výcvik, tréning
História a známe operácie
Charakteristika a vznik jednotky
 Special Air Service je svetovo najznámejšou britskou špeciálnou jednotkou vo svete. Na svetlo sveta sa dostala v roku 1980, kedy médiami pozorne sledovaný prípad zadržiavania rukojemníkov v budove Iránskeho veľvyslanectva vyústil do operácie "Nimrod". Odvtedy sa zvýšil záujem médií i celej spoločnosti o špeciálne jednotky a hlavne SAS.
Jednotka SAS vznikla na pozadí druhej svetovej vojny ako špeciálne komando pre vykonávanie operácii hlboko v tyle nepriateľa s využitím malých štvorčlenných tímov. Jej zakladateľom je David Stirling, ktorý na myšlienku využitia malých tímov prišiel po neúspešnej akcii, počas ktorej sa zranil a zúčastnilo sa jej približne 200 členov komanda.
Úlohy jednotky
Pluky SAS majú
veľmi širokú škálu úloh, ktoré musia plniť. Počas II. svetovej vojny
vznikla jednotka pre hĺbkový prieskum a útočné akcie na strategické
ciele v tyle nepriateľa. Moderná doba však priniesla i mnoho ďalších:
- Boj proti terorizmu
- SAS udržuje v pohotovosti vždy jednu squadronu (mužstvo) v
pohotovosti pre zásahy proti terorizmu, tie sa striedajú v šesť
mesačných cykloch.
- Hĺbkový prieskum - vykonávajú pozorovanie nepriateľa priamo, ale i za pomoci technických prostriedkov.
- Útočné akcie - v tyle nepriateľa i s privolaním leteckej alebo delostreleckej podpory.
- Osobná ochrana - starajú sa o osobnú ochranu významných osôb v konfliktných oblastiach.
- Výcvik jednotiek
v cudzích krajinách - v spriatelených krajinách vystupujú ako inštruktori pre špeciálne
jednotky a ochranu významných osôb. Počas rôznych
konfliktov viedli výcvik i partizánskych jednotiek.
Organizačná štruktúra
SAS je
špeciálnou jednotkou armády a pozostáva z piatich celkov (troch plukov a dvoch podporných squadron), tie patria pod
velenie špeciálnych jednotiek Spojeného Kráľovstva, ktoré sídli v
Londýne:
- 22. pluk SAS - je hlavným plukom, ktorý je v operačnom nasadení.
- 21. a 23. pluk SAS - rezervné pluky, ich členovia sú zaradení do bežných jednotiek, ale pre prípad potreby tvoria rezervy.
- 264 SAS Signal sqn. - podporné mužstvo pre potreby zabezpečenia spojenia 22. pluku.
- 63 SAS Signal sqn. - podporné mužstvo pre 21. a 23. pluk SAS.
Členenie plukov SAS
| Pluk
| 22. (Hereford) | 21. SAS(R)
| 23. SAS(R)
| Bojové
squadrony
(mužstvá)
| A
| A (Regent´s Park)
| B (Leeds)
| B
| C (Bramley)
| D (Scotland)
| D
| E (Wales)
| G (Manchester)
| G
|
|
| L-rezerva
|
|
| Zvláštne
krídla
| 264. SAS signal sqn. | 63. SAS signal sqn. | Plánovacie a prieskumné
| CRW - protiteroristické
| | Operačné a výskumné | Výcvikové
|
Členenie mužstiev
každé má 16 členov (štyri štvorčlenné patroly - hliadky)
| Oddiel
| Špecializácia
| Člnový
| Často trénujú s SBS, špecializujú sa na potápanie, využívanie člnov, kajakov... | Paradesantný
| Zahŕňa expertov v prieniku do tyla nepriateľa para výsadkom či už HALO alebo HAHO spôsobom.
| Mobilný
| Využíva k prieniku motorové vozidlá, majú vlastné špeciálne upravované vozidlá. Každý člen je i vyškoleným technikom.
| Horský/Arktický
| Horské a arktické prostredie je výnimočne náročné a vyžaduje si špecializovaný výcvik, hlavne preto existuje tento oddiel.
|
Vstupný výcvik
V začiatkoch si SAS nových členov vyhľadávala vlastným výberom vhodných vojakov. Po
operácii Nimrod v roku 1982, sa k jednotke začali
hlásiť davy dobrovoľníkov.
Prijímač pre 22. SAS:
- Test vytrvalosti
uchádzačov, postavený na tom aby otestoval fyzickú i mentálnu silu,
samostatnosť,
sebaovládanie a inteligenciu pod záťažou. Výberový výcvik sa koná
dvakrát ročne a trvá mesiac. V SAS je zaužívaný názor, že každému má byť
umožnené aby sa tréningom dostal na úroveň potrebnú pre SAS. Výcvik
pozostáva z vytrvalostných behov a pochodov s plnou poľnou. Hlavným
záverečným testom je pochod na približne 60km v horách Brecon Beacons s
približne 25kg batohom a výstrojou. Výberový výcvik úspešne absolvuje
približne 5% z uchádzačov.
- Pokračovací výcvik v džungli v Belize, kde sa učia základom v SAS. Štandardné operačné postupy pre štvorčlenné tímy,
zdokonaľujú si znalosti streľby a sú vystavovaní neustálemu tlaku, po
fyzickej i psychickej stránke. Inštruktori sledujú ich schopnosti,
vlastnosti pri tom ako sa prejavujú v spolupráci v tíme.
 Únik, prežitie, výsluch, v prírode sa učia loviť zver, prípravu vody, stavby prístreškov. Súčasťou tréningov sú i zásady pre úspešný únik a skrývanie
sa v tyle nepriateľa. Na záver tejto časti sa všetci zúčastnia veľkého
cvičenia okolitých jednotiek, ktoré majú za cieľ vypátrať a zajať
narušiteľov. Súčasťou je i výcvik v odolnosti voči rôznym metódam
výsluchu. Každému, kto neprejde týmto testom je odmietnutý.- Para výcvik, je záverečnou časťou a po jeho úspešnom absolvovaní sú uchádzači prijatí do SAS.
Prijímač pre pluky rezerv, 21. a 23. SAS:
- Je pre príslušníkov armády Spojeného Kráľovstva, ktorí sa najprv počas deviatich víkendov zúčastňujú vytrvalostných cvičení. Po ich absolvovaní ich čakajú dva intenzívne týždne, záverečným testom je rovnako orientačný pochod na cca 60km v horách Brecon Beacons.
- Po absolvovaní testov vytrvalosti a psychickej odolnosti postupujú k výcviku štandardných operačných postupov v SAS, najprv počas deviatich víkendov nacvičujú utajený pohyb a prieskum. Neskôr počas dvoch intenzívnych týždňov výcvik streľby s ostrou muníciou a záverečným testom pri poľnom cvičení. Po úspešnom splnení požiadaviek sú navrátení k pôvodným jednotkám, kde je ich poslaním aj odovzdávanie skúseností v ich domácej jednotke.
Vo
výberovom výcviku SAS sa uchádzači stretávajú s veľmi laxným prístupom
inštruktorov, ktorí sa tvária veľmi povrchne a ignorantsky ku každému.
Často im nedajú najavo spokojnosť alebo nespokojnosť s ich výsledkami, vyhýbajú sa podávaniu spätnej väzby.
To je v testoch psychicky veľmi náročné, keď až do záverečného
hodnotenia uchádzači nevedia, či v testoch vyhoveli.
Výcvik, tréning
Po
tom čo sú nováčikovia prijatí do SAS zapájajú sa do opakovacích
tréningov jednotiek, ku ktorým boli priradení. Každý člen SAS zastáva v
jednotke niektorú zo špecializácií:
- radista (ovládajú komunikačné prostriedky i nepriateľských armád, satelitn spojenie a šifrovanie komunikácie);
- navádzanie leteckej delostreleckej podpory;
- zdravotník (po výcviku v Hereforde prechádzajú i praxou ako zdravotníci v nemocniciach na pohotovosti);
- lingvista (špecialista na cudzie jazyky, táto schopnosť je potrebná v základnej taktike získavania si domorodého obyvateľstva);
- pyrotechnici
(okrem likvidácie nástražných systémov sa zdokonaľujú i v maximálne
efektívnom využívaní trhavín pri ničení určených cieľov ako je bojová
technika, budovy, mosty infraštruktúra...);
Okrem
spomínaných samozrejme absolvujú rôzne iné kurzy, ako napríklad bojová
jazda vozidlom, odstreľovačský výcvik, oboznamujú sa so širokou škálou
zbraní i z cudzích krajín. Rovnaké zamerania v ďalšom výcviku sa tíkajú i rezervných plukov SAS, ich príslušníci sa však zúčastňujú len formou týždňových sústredení.
Z organizačnej štruktúry jednotky (člnový, motorizovaný, horský a paradesantný oddiel) je zrejmé i to, aký výcvik a školenia všetci absolvujú. Jednotlivé
squadrony A, B, D, G sa rotačným spôsobom striedajú vo výcviku
alebo nasadení každý štvrťrok.
- Zdokonaľovací výcvik, v tejto časti rotácie prichádzajú noví členovia SAS, táto časť slúži na zosúladenie tímu.
 Boj proti terorizmu,
zahŕňa pohotovosť a výcvik boja v budovách, špecializované pilovanie
schopností v útokoch na lietadlá, vlaky, autobusy a iné objekty. Tréning
prebieha na ich základni v Herefordshire. Medzi špecialitu SAS patrí
hlavne tzv. "Killing house" budova, ktorú vytvorili práve na
ostrý nácvik boja v budovách. Priestory majú uspôsobené tak, aby mohli
modulárne meniť interiér podľa potrieb. Zakaždým keď sa pripravuje
reálny útok na budovy, vo výcvikovom dome vystavajú priečky tak, aby
kopírovali rozmery priestorov domu na ktorý budú útočiť. V ňom si
prechádzajú všetci členovia nasadenej jednotky najvhodnejšie taktické
postupy do dokonalosti.- Operačné nasadenie,
v čase, kedy je Veľká Británia vo vojnovom konflikte sú zapojení priamo
do bojov. V čase mieru zväčša zabezpečujú výcvik spriatelených armád
kdekoľvek na svete alebo sa zúčastňujú spoločných medzinárodných
cvičení.
História a známe operácie
Special Air Service vznikla v severnej Afrike, počas II. svetovej vojny v roku 1940, ako 11. prápor špeciálnych leteckých služieb (11. SAS). Pôvodne operovali ako ostatné komandá vo veľkých počtoch, približne 200 mužov. S myšlienkou malých štvorčlenných útočných tímov prišiel David Stirling - zakladateľ SAS po neúspešnej akcii. Jeho prínosom bolo presadenie malých útočných tímov, para výsadkom dopravených na miesto operácie pre dlhodobé operovanie v tyle nepriateľa. Po dobrých skúsenostiach z akcií v spolupráci s Long Range Desert Group (LRDG), uprednostňoval predovšetkým rýchle útočné akcie na špeciálne upravených vozidlách. Počas vojny operovala SAS počas invázie do Talianska pod názvom SRS (špeciálna prepadová jednotka). V Severozápadnej Európe sa vrátila jednotka k označeniu SAS a zapojila sa do operácií predchádzajúcich dňu "D" s francúzskym hnutím odporu. Po skončení vojny bola SAS oficiálne zrušená.
Počas výnimočného stavu v Malajzii došlo k obnoveniu už zaniknutej SAS. V roku 1950 boli bývalí členovia SAS povolaní do jednotky "Malajských Skautov", oficiálne označenie jednotky na 22. pluk SAS ako je to i v súčasnosti sa začalo používať až o rok neskôr 1951. Šlo o boje v džungli s výsadkami do korún stromov, tu príslušníci SAS skúšali spôsoby a vyrábali náradie pre uskutočňovanie stromových zoskokov. V Malajzii sa prvý krát objavili i malé štvorčlenné hliadky, ktoré si získavali domorodé obyvateľstvo.
Obdobie vzbury v severnom Ománe prinieslo v roku 1957 ďalšiu príležitosť pre SAS aby preukázala svoju prispôsobivosť. V roku 1958 bola z Malajzie vypravená eskadra D (približne 50 vojakov) na riešenie situácie v Ománe v oblasti Džabal na náhornej plošine Akhdar. Kde bojovovali so skúsenými povstalcami, ktorí veľmi dobre využívali hornatý terén. Víťazstvo sa dostavilo až ľsťou, potom čo si vojaci z SAS uvedomili, že medzi domorodcami, ktorí im pomáhali boli donášači informácii povstalcom. To proti nim aj využili. Nahovorili im, že sa chystá veľká definitívna operácia. Tomu uverili hneď potom, ako si SAS počas útoku privolala lietadlá na zhodenie zásobovacích kontajnerov. SAS pre dotvorenie "atmosféry" spustila i prudkú paľbu zo všetkých zbraní, každý vojak niesol ťažké pechotné zbrane a približne 50kg munície.
V roku 1962 na ostrove Borneo zahájila Národná armáda severného Kalimatanu (NKNA) povstanie proti Brunejskému sultánovi. Ten hneď na to požiadal o pomoc Veľkú Britániu, odkiaľ vyslali práve SAS, spolu s logistickým zabezpečením približne 100 vojakov a jednotkami Ghurkov. Členovia SAS sa v štvorčlenných skupinách rozmiestnili pozdĺž hraníc. Nakoľko šlo o veľmi dlhý úsek takmer 1500km, najprv vybudovali veľmi úzke kontakty s domorodým obyvateľstvom a cvičili dobrovoľníkov ich vlastnej domobrany. Po zabezpečení obrany sa prešlo k zahájeniu operácie "Klaret", ktorej cieľom boli cielené prepady za hranicami.
V Adene vypukol konflikt v roku 1964, SAS tu viedla dva rozdielne druhy boja. V regióne Radfar vykonávali predovšetkým hĺbkové prieskumné akcie v horskom prostredí podobnom Afganistanu. V Adenskom prístave vykonávali spravodajskú činnosť proti vrahom v jednotke pod označením "Keeni Meeni", ktorí mali za cieľ likvidáciu politikov.
SAS sa vydala v roku 1970 znova do Ománu, miestny sultán sa k
svojmu ľudu správal ako k nevoľníkom a tí sa tak postavili na stranu
komunistického odporu. Preto to bola operácia pre SAS a ich spôsob
získavania si miestneho obyvateľstva. Zamerali sa na budovanie základní, nemocníc a výcvik miestnych jednotiek. Po príprave dostatočného množstva jednotiek sa pristúpilo k zahájeniu operácie "Jaguár", ktorej cieľom bolo vyhnať povstalcov z Džabal Dhofar. Neskôr v roku 1972 sa udial známy útok približne 200 povstalcov na Mirbat, ktorý ubránilo len 9 členov SAS spolu s cca 20 domorodými vojakmi až do príchodu posíl. Víťazstvo zabezpečila SAS práve získavaním si miestneho obyvateľstva.
Už pred nasadením v Ománe pôsobila SAS v Severnom Írsku v roku 1969, keď pátrali po pašerákoch zbraní pre IRA. Neskôr sa pripojili až v roku 1974, kedy začali pracovať predovšetkým v spolupráci so 14. výzvednou rotou. Zameriavali sa na vystopovanie a zadržanie hláv IRA a PIRA, ich kománd smrti a samozrejme pašerákov zbraní, ktorí ich zásobovali. Pri mnohých akciách sa zatýkaní aktívne bránili a v prestrelkách vyhrávali práve dobre vycvičení vojaci z SAS.
Po útoku palestínskych teroristov na olympiáde v Mníchove v roku 1972 si v SAS začali plne uvedomovať potrebu špecializovaného výcviku a vývoja pre potreby záchrany rukojemníkov a zvládanie útokov teroristov. Tak vzniklo nové krídlo CRW (Counter Revolution Warfare). Pri voľbe výstroja a výzbroje mali úplne voľnú ruku, bez ohľadu na cenu alebo krajinu pôvodu.
V roku 1977 priletelo do Mogadiša unesené lietadlo Boeing 737 spoločnosti Lufthansa. Spolu s ním letelo i lietadlo s príslušníkmi nemeckej GSG 9 a dvomi poradcami z SAS. Ešte vo vzduchu teroristi popravili pilota lietadla, čím dali najavo že nemajú záujem o akékoľvek vyjednávanie. GSG 9 úspešne oslobodilo lietadlo počas nočnej akcie, vojaci SAS údajne boli i súčasťou útočných tímov. Vtedy nemeckým kolegom predviedli i novinku, omračujúce granáty.
Od vzniku špecializovaného krídla CRW bola SAS použitá vo viacerých protiteroristických akciách, bez pozornosti médií. Až do roku 1980, kedy šesť teroristov obsadilo iránske veľvyslanectvo v Londýne na Princes Gate. V prvom rade boli na mieste policajné špeciálne jednotky a SAS bola v pohotovosti. Potom čo teroristi zabili jedného z rukojemníkov bola zahájená operácia "Nimrod". SAS sa rozdelili do štvorčlenných tímov. Tri útočili zlanením zo strechy na treťom a druhom poschodí, jeden tím si prerazil cestu na prvé poschodie cez okná predných balkónov. Ďalší tím mal za úlohu vyčistiť únikovú cestu v suteréne a niekoľko ďalších krylo okolie ambasády. Keďže sa operácia odohrávala v centre Londýna, nedalo sa zabrániť prehnanému záujmu médií. To však bolo pozitívne v tom, že od tejto doby sa SAS stala slávnou jednotkou a vybudovala si rešpekt teroristických skupín.
V roku 1982 zahájila Argentína útok na hlavné mesto Falkland, Stanley. Tomuto útoku predchádzalo zabratie ostrova Južná Georgia, ktoré spôsobilo diplomatický incident. Na Falklandských ostrovoch v tom čase pôsobila len jedna 30 členná čata námorníctva.  Prvé výsadky SAS boli neúspešné pre arktickú zimu. Hliadky SAS a SBS vykonávali predovšetkým prieskum, mapovali pohyb a rozmiestnenie argentíncov.
Významnou bola operácia cca 50 mužov na zničenie 11. lietadiel na ostrove Pebble, slávnym útokom bol pri Goos Green, kedy cca 40 členov SAS zastrašilo 1200 argentíncov. Záverečný útok na hlavné mesto Stanley viedlo 2. parakomando, zatiaľ čo 60 členov SAS spolu s SBS slúžili pre odpútanie pozornosti približne 8000 argentínskych obrancov. Ku koncu bojov pociťovali britské jednotky veľký nedostatok zásob, a tak šli vyjednať kapituláciu argentíncov, čo sa im nakoniec podarilo.
Saddám Husajn prepadol v roku 1990 Kuvajt, čo bolo počiatkom ťaženia v Perzskom zálive Ako prvú úlohu dostala SAS naplánovanie záchrany rukojemníkov zo západných krajín, ktorých Iračania využívali ako ľudské štíty vo významných objektoch. K operácii nedošlo, keďže sa podarilo vyjednať ich prepustenie.
Po raketových útokoch na Izrael, pomocou rakiet Scud prišli na scénu SAS ako pátracie oddiely, ktoré ich mali vyhľadať a likvidovať. Pešie pozorovacie hliadky boli neúspešné, najznámejšou bola B-2-0. Účinné však boli až štyri bojové kolóny, každá o sile cca 12 vozidiel, spolu s doprovodnými motocyklami.
Počas občianskej vojny v bývalej Juhoslávii vykonávali od roku 1994 prieskumné akcie. Po vojne sa v rokoch 1997 a 1998 podieľali členovia SAS na akciách pre zadržanie vojnových zločincov.
V lete roku 2000 zajali rebeli v Sierra Leone skupinu britských vojakov. Odstreľovači z SAS vykonávali prieskum už od začiatku vyjednávaní. Po neúspechu vyjednávania boli vyslané jednotky SAS, SBS a 1. para, s leteckou podporou, aby zachránili väznených vojakov.
Po 11. septembri 2001 boli aj britské špeciálne jednotky zapojené do špeciálnych operácií v Afganistane. SAS sa zapojilo so svojimi motorizovanými oddielmi. Okrem prieskumných akcií s cieľom vyhľadávať vysokopostavených členov Talibanu a Al Káidy sa zamerali i na likvidáciu siete výrobcov drog. V jednej z akcií sa im podarilo zlikvidovať výrobcov drog a sklad s ópiom v hodnote 50 000 000 libier.
Irak sa stal znova bojiskom a SAS tam samozrejme nemohla chýbať. Členovia SAS boli zaradení do Task Force Black, zameriavali sa na vysokopostavených členov odporu. V roku 2005 sa v jednej z akcií vyznamenali odstreľovači SAS, keď úspešne zlikvidovali samovražedných atentátnikov.
V roku 2006 sa spolu podieľali na záchrane troch rukojemníkov v Bagdade. Záchranné jednotky prišli na miesto v civile s použitím civilných vozidiel. Záchrana prebehla bez výstrelu, nakoľko jednotky využili moment, kedy spútaných zajatcov nikto nestrážil. SAS zabezpečovala i osobnú ochranu princa Harryho počas jeho účinkovania v konfliktných oblastiach.
V súčasnosti (rok 2012) sa už vyskytli informácie o tajnom nasadení špeciálnych jednotiek v Sýrii. USA, Francúzsko, Turecko a Veľká Británia poskytuje výcvikovú, materiálnu, komunikačnú a poradnú podporu "Oslobodeneckej armáde (FSA)". Vojaci SAS sa do Sýrie dostali pravdepodobne cez Turecko, okrem nepriamej podpory pre FSA poskytovali osobnú ochranu pre vodcu opozičnej frakcie Burghaima Ghaliouna počas jeho návratu do Sýrie.
Made by Drakomir
Literatúra, zdroje:
Bennet Richard - Encyklopedie elitních sil světa
Crawford Steve - Encyklopedie SAS
Quarrie Bruce - SAS a ostatní elitní jednotky
militaryphotos.net
Project semper fidelis
Wikipedia
|
